Na mieste je otázka, že prečo začať práve mestskou políciou? Odpoveď je jednoduchá. S ich excesmi sa stretol skoro každý a často si zákony vysvetľujú po svojom. Uzurpujú (privlastňujú) si právomoci, ktoré im nepatria. Môžeme sa stretnúť aj so s aroganciou. (Osobne som videl náčelníka mestskej polície v Nových Zámkoch v civile, ako mladíka po tom čo vykríkol „Chalani čakajte“ prirazil ranou do brucha o stenu a následne si pýtal občiansky preukaz) Po niekoľkých príjemných i nepríjemných skúsenostiach s mestskou políciou sa rozhodol pozrieť sa im na zúbky podrobnejšie. Pozrime sa čo budeme potrebovať na boj s mestskou políciou. Je to Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií, Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
Čo to vlastne mestská polícia je ?
Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Dôležité si je uvedomiť, že mestská polícia je poriadkový útvar obce ako právnickej osoby, nie je orgánom štátnej moci, čiže jej nepatria oprávnenia aké patria štátnej polícií, ale len opatrenia definované striktne zákonom o obecnej polícií a právnymi predpismi (časťami) na ktoré tento zákon odkazuje. K základným úlohám sa vyjadrím len všeobecne, podrobne sa pozriem na právomoc ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní, čo nás bude zaujímať asi najviac. Základné úlohy mestskej polície by som rozdelil na právomoci vykonateľné samostatne a vykonateľné so spolupôsobením. Týmito orgánmi je napr. Policajný zbor. Mestská polícia samostatne dbá o ochranu životného prostredia v obci, dbá o dodržiavanie poriadku, čistoty a hygieny v uliciach, iných verejných priestranstvách a verejne prístupných miestach, vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu. Spolupôsobením s príslušnými útvarmi Policajného zboru napomáha pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením. Z tohto vyplýva, že pri objasňovaní týchto priestupkov, príp. trestných činov mestská polícia už hrá „druhé husle“. Čiže ak zistí spáchanie priestupku, ktoré rieši so spolupôsobením, je povinný privolať štátnu políciu, nemôže ich riešiť sám, ak tak spraví, pôjde o prekročenie právomoci a takýto právny úkon (rozhodnutie) je protiprávny. Jednoducho povedané, ich chyba. Zoberieme si šek (ktorý nám musia dať – stalo sa mi raz, že mi povedali, že šeky nemajú, lebo, že sú drahé :o) ). A na následnú výzvu na zaplatenie im napíšeme, že došlo z ich strany k prekročeniu právomocí. Mestská polícia pravdepodobne odpíše, že ak nezaplatíte budete postúpený na správne konanie pred príslušný orgán Policajného zboru. Áno, len netreba zabúdať, že dôkazy získané nezákonným spôsobom nie sú použiteľné v konaní pred správnym orgánom či súdom.
Ukladanie pokút v blokovom konaní
Za čo presne môže mestská polícia ukladať pokuty ? Odpoveď nájdeme v §3 ods. 1 písm. f) podľa ktorého mestská polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje zákon.
A máme to tu. Ustanovenia zákona, ktorú si mestská polícia veľmi rada vykladá extenzívne. Pozrime sa na to podrobnejšie. Osobitným predpisom ustanovujúcim právo ukladať pokuty mestskou políciou je zákon o priestupkoch. Nie však celý zákon ! Mestská polícia môže ukladať pokuty len za priestupky, z ktorých príjem je príjmom obce, to sú: a priestupky proti verejnému poriadku (§ 47 a 48), proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), proti majetku (§ 50), ako aj za priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a za priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce.
Prejdime k právu ukladať pokuty za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu. Toto právo vyplýva mestskej polícií z ustanovenia §22 o priestupkoch. Opäť sa však právo ukladať pokuty nevzťahuje na celé ustanovenie, ale len na tie časti z ktorých vyplýva z neuposlúchnutia zákazu. Toto je dôležité si zapamätať. Slovíčka zákaz a dopravné značky a zariadenia. Nemusíme si lámať hlavu čo sa s tým chcelo povedať. Zákazové značky definuje vyhláška MDPT 225/2204 ako značky (č. B 1 až B 37), nájdete ich v knihách pre autoškoly a aj na internete. Z uvedeného vyplýva, že pokutovať, zastavovať môže mestská polícia len pri porušení zákazov z uvedených značiek. (rada do života, ak idete cez zákaz prejazdu a zastavia Vás, stačí povedať že ideme vyzdvihnúť frajerku) V praxi to znamená, že nikde inde Vás pokutovať nemôžu. Ak prefrčíte pešou zónou, musia to oznámiť štátnej polícií a riešiť to má ona. Taktiež ak stojíte na mieste nevyznačenom ako parkovisku (ale nie je tam zákazová značka), alebo vo vzdialenosti kratšej ako 5 metrov od priechodu pre chodcov mestská polícia Vám nemôže použiť zariadenie na zabránenie odjazdu (papuču) a pokutovať Vás. Jasne to hovorí aj ustanovenie § 16a podľa ktorého príslušník obecnej polície je oprávnený použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla v prípade, ak motorové vozidlo stojí na mieste, kde je to zakázané dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, a ak porušenie zákazu nie je možné z viny priestupcu bezodkladne prejednať. Poznáte obľúbenú činnosť mestskej polície, však ? Rozdávanie pokút za nezaplatenie parkovného. Na to môžu na čas zabudnúť, keďže od 1. decembra 2007 bola zrušená daň za dočasné užívanie verejného priestranstva. Nejde o žiadne poskytovanie služieb, dočasný nájom alebo ako to nazývajú. Je to verejné priestranstvo, podľa Ústavy SR ho máme právo využívať. Samozrejme obce to budú riešiť napr. prenajatím všetkých mestských pozemkov svojej s.r.o. alebo príspevkovej organizácií. Ale aj to bude sranda. Na Každom kroku budete mat tabule, že ide o súkromný majetok. Časom s nami určite vybabrú, ale zatiaľ tomu tak nie je.
Mestská polícia a radar
Často diskutovaná téma. Stretávame sa s názorom, že áno, mestská polícia môže používať radary na miestach, kde je umiestnená zákazová značka (najvyššia povolená rýchlosť). Na druhej strane je proti argument, že mestská polícia nesmie používať radary, keďže radar nie je v zákone ustanovený ako prostriedok, ktorý môžu príslušníci používať ako je to v prípade použitia technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Právo použiť radar má v zákone o Policajnom zbore určená štátna polícia. Mestské zastupiteľstvá to zvyknú riešiť tak, že vo všeobecnom záväznom nariadení rozšíria prostriedky mestskej polície o spomínaný radar, čo je podľa môjho názoru prekročenie právomocí Mestského zastupiteľstva, ktoré im pri normotvorbe prislúchajú zo zákona o obecnom zriadení. Osobne sa prikláňam k názoru, že mestská polícia nemá zákonom dané oprávnenie používať radary.
Verím, že aspoň v stručnosti sa mi podarilo odpovedať na otázky, ktoré Vás zaujímali. Rád privítam Vaše komentáre v diskusií a aj ďalšie návrhy na témy, ktorým by som sa mal podľa Vás venovať v ďalšom príspevku. A nezabúdajte. Právo je tu preto, aby tí silnejší nemohli všetko...
