Od môjho posledného príspevku do blogu z tematického okruhu„môj život“ už uplynul nejaký ten čas. Môj život, môžem povedať sa od základovzmenil. Priznám sa, takú prijemnú zmenu som nečakal a už vôbec nie, žehlavnú zásluhu na tom bude mať BLOG SME. Keďže všetko čo som potreboval vďakatejto zmene utriasť do normálu sa mi podarilo, tak nastal čas sa poďakovať.
Ak ste čítali môj príspevok o tom, ako sa cítimdiskriminovaný, ako veľmi ťažké je sa napriek nesmiernej snahe zamestnaťa ako veľmi by som chcel celému svetu dokázať, že mám na to, aby som bolplnohodnotným zamestnancom, asi tušíte o čom chcem písať. Po uverejnenípríspevku som dostal veľa pozitívnych reakcií a podporu, za čo ďakujem.Priznám sa, počul som o tom, že zamestnávatelia si uchádzačovo zamestnanie preegooglujú a práve blog, môže byť plus bodom, ktorýmôže zavážiť. Dúfal som v takúto odozvu, ale nespoliehal som sa na to.
Až jedného dňa som natrafil na profesii na pracovnúponuku advokátskeho koncipienta. Odoslal som životopis aj motivačný list.O pár hodín neskôr mi zvonil telefón, či mám stále záujem o prácukoncipienta. Samozrejme som povedal áno. V tom čase som bol v NovýchZámkoch. Pohovor som mal mať o šiestej večer. Tak som sa vrátil doBratislavy, prezliekol a vybral na pohovor. Už s pocitom ,že ďalšípohovor, však sa uvidí. Pohovor som absolvoval s dvoma advokátmi ,terajšímimojimi šéfmi. Ak si dobre spomínam trval vyše hodinu. Právnická teoretická časťbola bez viac menej bez problémov, trocha som zaváhal pri preklade slovenského zneniaustanovenia obchodného zákonníka zo slovenčiny do angličtiny, Celkovo som malvšak z pohovoru dobrý pocit. Vošiel môj šéf a oznámil mi, že čítalmôj blog a mal pocit, že som nasraný na celý svet a že on mi šancudá, že na pohovor ani nevolal nikoho iného, bol zvedavý na mňa. Oznámil mi, žekeď chcem na druhý deň ráno môžem nastúpiť, ale s tým, že žiadne rozdiely,výnimky ani nič podobné pre mňa z môjho postihnutia plynúť nebudú. To bolopresne to, čo som chcel počuť.
Prvý mesiac boli aj problémy. Musel som sa adaptovať nanový štýl práce, formu a úpravu listov. Gramatika nikdy nebola mojanajsilnejšia stránka, ale pracoval som na sebe niekoľko krát po sebe čítalopravoval, a teraz po uplynutí dvoch mesiacov, môžem povedať, že tosmeruje k lepšiemu. Síce pomaly, ale smeruje. Pracujem v priemere desaťhodín denne, aj dlhšie keď treba. Domov chodím maximálne spať. Nijak mi toneprekáža, práve naopak vyhovuje mi to. Vidím výsledky (občas aj chyby) zasebou a každý deň je pre mňa novou výzvou, skúsenosťou a aj radosťouk čomu prispieva aj najlepší kolektív akého som bol kedy súčasťou.A môj šéf ? Spravodlivo prísny, precízny, profesionál a najmä priamy.Keď je niečo zlé, dostanem vysvetlené a to mi veľmi vyhovuje.
Je až pozoruhodné ako môže práca, ktorá Vás napĺňapôsobiť na celý Váš život. Odrazu mám vždy dobrú náladu, dokončil som svojuwebovú stránku, cítim sa viac sebavedomý a spokojný ako nikdy pred tým.A tiež odhodlaný nezotrvať na tejto úrovni, ale pracovať na sebe vzdelávaťa dosahovať tie najlepšie výsledky. A čo je to, čo ma posunulodopredu ? Byť úprimný, priamy a vysťažovať sa celému svetu tu na BLOGu SME:o) Aj táto skúsenosť ma presvedčila a utvrdila v tom, že má zmyselsa snažiť, nevzdávať sa a že všetko, čo urobíme pre seba nás posunie razdopredu. Ďakujem SME.