Hneď na úvod si ujasnime pozície. Som volič SDKÚ, doteraz skoro bez výnimky a verte mi, tá výnimka bude tá podstatná. Čiže som modrák (aby tí príjemne jednoduchý si mali prečo kopnúť), zlodej, zlý, zlý kapitalista, kedysi pánom premiérom nazývaný aj krajný pravičiar. Zaujímavé, že už to nespomína (s veľkou pravdepodobnosťou mu tento pojem ozrejmil jeho lietajúci koaličniak).
Aj moji rodičia sú modráci. Ale kamarátim sa aj s jedným SNSákom (ktrý sa ním stal po tom, čo si Janom Slotom dal jedno pivo), ďalší moji kamaráti sú tiež SNSáci, tí skôr z recesie alebo z toho najpresvedčivejšieho dôvodu: "K**va, šak sem Slovák ne ?!". Takže v mojom okolí je to pestré. Od SMK cez SMER a HZDS až po KSS. Ale ja ich mám všetkých rád a vo svojom odhodlaní byť voličom SDKÚ som ostal neoblomný. Až kým ma nevytočili.
A vytočil ma taký malý fúzatý pán, s veľkým odhodlaním, snahou, ktorý krajinu vytiahol zo dna, ktorý vedel odpovedať argumentami (väčšinou) s rozvahou, pokojným tónom, čo oponenta teda dokáže vytočiť. Nech si terajšie priasiatka pri válove a ich oddaní v krčme krochkajú čo chcú, keby niet Mikiho a jeho company, nepredbiehali by sme sa s Čínou v ekonomickom raste. 20 percent je pekné číslo, však ? Ekonomická, finančná, morálna, či akákoľvek kríza, sem či tam. Spraviť z 20 percent mínus tri, na to už aj nejaký talent treba. Darmo tí naši terajší sú dobrí, treba uznať.
Keď tento milý pán po prehratých voľbách, nevyskočil z predsedníckej stoličky nevadilo mi to. Mal by som ho za slabocha, ktorý keď sa nadostane na vrchol tak utečie. A začalo sa zbrojenie proti SMERu tretia cesta, SMER stredo práva strana, SMER sociálna demokracia. Že Vám nemusím napísať kam SMERujeme teraz. Dobré na tom je, že to už pociťujeme na vlastnej koži. Ja sa teším z našej koalície. Prečo ? Lebo Slováci ju potrebujú. Sme národ, ktorý všetko musí vyskúšať na vlastnej koži. A preto, vyžerme si to do posledného sústa, tento socialistický koláč!
Samozrejme nie som masochista, preto som aj voliičom SDKÚ. SDKÚ bola pre mňa tým svetielkom na konci socialistického tunela. Až kým... Sa pánovi predsedovi nechcelo z kresla predsedu, až kým Ivetu Radičovú neodsunul (nie, to je slabé slovo, skôr sa hodí slovičko NEODSTAVIL) na vedľajšiu kolaj. To už bolo pre mňa veľa. Pripúšťam, že ukočíkať stranu s niekoľko tisíckami členov nie je jednoduché a možno Dzurinda je dobrý predseda strany, ale určite nie je niekto, kto osloví nových voličov. Neviem pochopiť prečo sa nemohla Iveta Radičová stať volebným lídrom. Oslovila milión voličov a strana to nevyužije. A to bolo rečí pána predsedu, že jej potenciál určie strana využije. Ako ? Odfotia sa s ňou na bilboardy? Málo, málo. Úprimne. Mikuláš Dzrinda mal skončiť ako vrcholový športovec – na vrchole. Postaviť sa, povedať svoju úlohu som splnil, sme mimo medzinárodnej izolácie, sme v NATO a EÚ, dosahujeme maximálny hospodársky rast, citím zadosťučinenie z dobre odvedenej práce, odchádzam.
Viete čo sa zmenilo ? Vyvinuli lepidlo, vďaka ktorému sa od predsedníckej stoličky už odlepiť nedá. Tento objav zapôsobil aj na mňa. V eurovoľbách som dal hlas SaS. Bral som to ako trest pre SDKÚ. Nebudem tu oslavovať SaS, viacerých ľudí od nich poznám aj osobne, ale pre mňa je zatiaľ strana neprehľadná. Ale ako pravičiar som bol spokojný so svojou voľbou aj s výsledkom.
Na záver odkaz pre pána predsedu strany, ktorej som zanieteným podporovateľom. Pán predseda, Richard Sulík ani Bugár, ani nikto iný pravicu nerozbíja. To VY ju nezjednocujete. A hladaním toho zlého, nepriateľa sa degradujete na úroveň našich dnešných pánov. Verte mi, keby vznikla akákoľvek strana nevolil by som inú, keby ste oprášili štrukturú SDKÚ a nepomýšlali na povolebnú spoluprácu so SMERom. Nemal by som dovôd dať hlas inej strane a myslím, že v tom nie som sám.
Pán predseda viete koľko hlasov Vám chýbalo do tretieho eurokresla ? 200. Viete ako je to málo ? Pozrite.
Môj hlas dostala SaS - kvôli tomu, že je to pravicová, liberálna strana. A tiež preto, že ste boli pre mňa vzor boja proti Ficovi a socialistom, ale v poslednej dobe sa otvorene hovorí o možnej povolebnej spolupráci SDKÚ - SMER. Tak to teda nie. Viem, že politika je umenie možného, ale čo je veľa to je veľa, nejaké zásady musia byť.
Hlas mojej mami ste stratili kvôli "fantastickému” postoju k Ivete Radičovej. A hlas môjho otca kvôli neschpnosti sebareflexie.
Vážený pán predseda. Vidíte ? Už by Vám chýbalo len 197 hlasov a stavím sa o čo chcete, že tých 197 mi v komentároch dajú čitatelia tohto blogu, ludia, ktorí Vás nevolili z tých istých dôvodov ako ja. Prajem veľa šťastia do VÚC volieb, budete ho potrebovať. Váš volič.
